CPHR

CPHR V DENNEJ TLAČI

05.02.1999 - SME

Vstup zahraničného kapitálu dáva šancu nám všetkým
Ako to vidím ja

Zámery hospodárskej politiky vlády stanovujú neľahkú úlohu - prilákať zahraničných investorov na Slovensko. Úspech takejto politiky závisí od samotnej vlády a od toho, aké ekonomické a legislatívne prostredie pripraví pre zahraničný kapitál. Medzi všeobecne známe nástroje vlády patrí daňová a sociálna politika, podľa ktorých vláda udelí daňové úľavy alebo poskytne dotácie na mzdové prostriedky pre zahraničných investorov. Avšak takéto nástroje hospodárskej politiky majú veľmi malú účinnosť a zároveň stavajú zahraničných investorov do výhody oproti domácim podnikateľom. Takéto prostredie potom vytvára živnú pôdu pre nacionalistické živly, ktoré môžu zaviesť Slovensko do politickej a ekonomickej izolácie. Je preto potrebné, aby vláda pripravila také
ekonomické opatrenia, ktoré dávajú rovnakú šancu domácim a zahraničným podnikateľom.

Transparentná ekonomika predpokladá existenciu presne stanovených a účinne uplatňovaných pravidiel pre aktivity podnikateľských subjektov a vlády v ekonomickej oblasti. Čo to v skutočnosti znamená? Stanoviť presne formulované "pravidlá hry" pre ekonomické aktivity podnikateľských subjektov, jasne vymedziť právomoci štátnych orgánov pri regulácii týchto subjektov, a účinne uplatňovať takéto pravidlá na princípe
rovnocennosti vlády, podnikateľov a spotrebiteľov pred zákonom. Tento koncept hospodárskej politiky znie veľmi jednoducho, avšak jeho realizácia na Slovensku silne pokrivkáva. Jedným z mála príkladov, kde je táto koncepcia pomerne efektívne realizovaná, je protimonopolná politika. Vzťahy medzi hospodárskymi subjektmi sú upravené legislatívou, ktorá podporuje zdravú hospodársku súťaž. Zákon tiež dáva Protimonopolnému úradu SR jasne formulované právomoci na vyšetrovanie a postihovanie aktivít, ktoré diskriminujú alebo inak poškodzujú spotrebiteľov a podnikateľov. Pretrvávajúcim nedostatkom je však politická kontrola vedenia úradu, keďže vláda môže odvolať predsedu PÚSR bez udania závažných dôvodov.

Negatívnych príkladov realizácie, či skôr nerealizácie koncepcie transparentnej ekonomiky je oveľa viac. Jedným z najzávažnejších je regulácia cien. Cenový zákon dáva široké a nejasne formulované právomoci štátnemu orgánu na vykonávanie kontroly a postihovania podnikateľských subjektov. Týmto sa vytvoril priestor na zneužitie právomoci pre politické účely tak, ako sme toho boli svedkami za posledné 3-4 roky. Vo väčšine oblastí hospodárskeho života na Slovensku môžeme nájsť ďalšie negatívne príklady. Privatizácia, ktorá pokračuje už ôsmy rok, neznížila vplyv štátu vo veľkom množstve podnikateľských subjektov. Spôsob riadenia štátnych podnikov a štátnych akciových spoločností štátom ostáva záhadou pre väčšinu občanov Slovenska. Dohľad nad kapitálovým trhom bol zneužitý politickou mocou na faktickú likvidáciu tohto trhu na Slovensku.
Regulácia energetiky je na úrovni centrálneho plánovania z 50. rokov, kde vláda určuje ceny podľa politických zámerov a nie podľa ekonomických parametrov. Tento zoznam dopĺňajú neúčinná daňová kontrola, pochybné obstarávanie verejných prostriedkov, podfinancované zdravotné a sociálne poistenie a veľa ďalších.

V takejto situácii nemožno očakávať, že zahraničný investor vstúpi do ekonomiky. Riziko neobmedzených a politicky motivovaných zásahov štátu preváži akékoľvek daňové či iné podnety. Zahraničný kapitál zostane jednoducho za hranicami Slovenska tak, ako to pravidelne robil počas posledných 5-6 rokov. Domáci podnikatelia však nemajú praktickú možnosť odísť za hranice. Zostávajú vystavení zneužitiu štátnej moci a ich jedinou legálnou ochranou je podávanie sťažností. Keďže však väčšina sťažností u nás končí na "lampárni," podnikateľom ostávajú len nelegálne obranné prostriedky, ako napríklad podplácanie úradníkov.

Otvorenie Slovenska zahraničnému kapitálu dáva šancu nám všetkým. Vytvorenie transparentnej ekonomiky, porovnateľnej so štandardnými ekonomikami Európy a Severnej Ameriky, je v záujme predovšetkým domácich podnikateľov a spotrebiteľov. Prílev zahraničného kapitálu potom budeme považovať za "šľahačku" rozvíjajúcej sa ekonomiky, a nie za "záchranné koleso", ako sa to javí v súčasnosti.

ANDREJ JURIS
(Autor je ekonóm a čestný predseda Centra pre hospodársky rozvoj)