CPHR V DENNEJ TLAČI

01.06.2001 - SME

Väčšia spokojnosť na severe Európy

Podľa nedávno zverejnených výsledkov prieskumu verejnej mienky Eurobarometer je 83 percent obyvateľov Európskej únie spokojných so svojím životom. Toto číslo je súčtom odpovedí respondentov, ktorí vyjadrili veľkú alebo značnú spokojnosť so životom, počnúc ich osobným šťastím, zdravím, rodinou, ekonomickou situáciou až po názory na situáciu v spoločnosti. K najspokojnejším patria podľa Eurobarometra obyvatelia Dánska (96 % populácie), Švédska (95 %) a Holandska (93 %), na opačnom póle sú Taliani (71 %), Portugalci (68 %) a Gréci (61 %).

Spokojnosť ľudí so životom je zrkadlom kvality života a veľavravným vysvedčením pre každú vládu. Rebríček životných hodnôt, ktoré vplývajú na spokojnosť človeka, sa, prirodzene, líši medzi jednotlivými krajinami, národmi a jednotlivcami. Spokojnosť je subjektívny pocit, ktorý môže pre každého jedinca znamenať niečo iné, pričom podlieha aj zmenám v čase. Porovnanie výsledkov uvedeného prieskumu s rôznymi ukazovateľmi kvality života nám však umožňuje pozorovať vzťahy, ktoré majú širšiu platnosť.

Za vhodný ukazovateľ kvality života sa považuje index ľudského rozvoja HDI, ktorým možno porovnávať krajiny podľa zdravia, vzdelania a životnej úrovne obyvateľstva. Zjednodušene platí, že v krajinách, kde ľudia žijú podľa štatistík zdravšie a dlhšie, majú lepší prístup k vzdelávaniu a vyššie príjmy, existujú aj väčšie predpoklady na spokojnosť so životom. Spoločnosti s vyšším zastúpením chudobného obyvateľstva sa v rebríčku spokojnosti spravidla umiestňujú horšie. Spokojnosť ľudí je aj odrazom ekonomickej situácie krajiny, pričom je vyššia v čase hospodárskeho rozmachu. Avšak nie všetky ekonomické ukazovatele nevyhnutne vysvetľujú rozdiely v spokojnosti medzi krajinami - napr. „nespokojní“ Portugalci dosahujú dlhodobo nižšiu mieru nezamestnanosti ako „spokojní“ Dáni alebo Švédi. Vysvetlením môže byť veľkorysejšia politika nezamestnanosti škandinávskych krajín. Treba si nakoniec uvedomiť, že spokojnosť človeka sa odvíja nielen od materiálnych hodnôt, ale aj od kvality medziľudských vzťahov, ktoré do značnej miery ovplyvňujú formálne a neformálne pravidlá v spoločnosti.

Za povšimnutie stojí fakt, že medzi najspokojnejšie spoločnosti patria krajiny s najmenšou mierou korupcie - inými slovami, s rastom korupcie v spoločnosti klesá spokojnosť ľudí s ich životom. Dánsko, Švédsko či Holandsko dosahujú dlhodobo najnižšie miery korupcie na svete, naopak Grécko a Taliansko zaradil minuloročný index vnímania korupcie až do štvrtej desiatky sledovaných krajín. Zaujímavo vyznieva porovnanie spokojnosti s prístupom ľudí k moderným informačným technológiám. V krajinách s väčším počtom počítačov a pripojení na internet je spokojnosť so životom rozšírenejším pocitom ako v krajinách, kde je prístup k informáciám cez moderné médiá nižší (severské krajiny verzus juh). Z uvedených vzťahov vzniká dojem, že ľudia na severe Európy sú vo väčšej miere spokojní ako obyvatelia južných krajín EÚ. (Do tohto obrazu akosi nezapadá štatistika samovrážd, ktorých je najmenej práve u nespokojných Grékov, Portugalcov a Talianov, a relatívne najviac práve v severských krajinách.)

Pri zisťovaní súvislostí týchto fenoménov - ich príčin a dôsledkov - narážame na otázku podobnú tej, či bola skôr sliepka alebo vajce. I keď nemožno dať jednoznačnú odpoveď, isté je, že vajce neexistuje bez sliepky a naopak. Rovnako to platí v prípade našich porovnaní.

Majú Slováci dôvod byť spokojní so svojím životom? Cez optiku spomenutých ukazovateľov sú predpoklady na spokojnosť na Slovensku jednoznačne menšie ako v krajinách EÚ. K porovnateľne horšej ekonomickej a sociálnej situácii sa v našich zemepisných šírkach pridáva aj faktor „naučeného“ pesimizmu. Podľa rôznych sociologických prieskumov hodnotia Slováci svoju situáciu, ako aj očakávania do budúcnosti tradične pesimisticky. Takéto hodnotenie pretrváva bez ohľadu na zhoršenie alebo zlepšenie reálnej situácie. Rozšíriť rady spokojných obyvateľov môže napredovanie v uvedených oblastiach spoločnosti - či už formou hospodárskeho rastu pretaveného do životnej úrovne obyvateľstva, zlepšeným prístupom ľudí k informáciám, alebo snahou o znižovanie korupcie v spoločnosti. Potom sa azda, s odstupom času, vyrovnáme aj spokojným severanom.

LUBOŠ VAGAČ, EUGEN JURZYCA
(Autori pracujú v Centre pre hospodársky rozvoj)

© CPHR 1996 - 2000