CPHR V DENNEJ TLAČI

JURAJ KANTORÍK
 
Úspory sú zrkadlom ekonomiky. Ľudí motivuje sporiť budúca potreba, finančne nákladnejšia ako tie každodenné. Ako k úsporám pristupujú slovenskí občania?

- Myslím si, že vo všeobecnosti sklon k úsporám na Slovensku je dostatočne veľký a silný. Veď ak zrátame všetky problémy za posledných desať rokov, ktoré boli spojené s kurzom koruny, rozdelením republiky či rastom regulovaných cien, tak musíme povedať, že Slováci sporili celkom dobre. Nikdy sa nestalo, že by na negatívne správy zareagovali šokovo a došlo by k masovému vyberaniu úspor. Po tejto stránke môžeme hodnotiť správanie našich občanov ako veľmi racionálne. To však platí v priemere, nie pre jednotlivcov či malé skupiny ľudí. Väčšina občanov si ukladá peniaze do bánk, teda pomerne bezpečne. V súčasnosti tolerujú nižšie úročenie, pretože vzhľadom na ochranu vkladov nesie nízke riziko straty. Ako problém sa javí investovanie do rizikových projektov, pretože ľudia, ktorí do nich peniaze vložia, riziko ako také nerozlišujú.

Ešte minulý rok banky ponúkali vysoké úroky. Dnes už chýba motív, prečo držať všetky peniaze v bankách.
Je to otázka zotrvačnosti alebo váhania, kde zhodnotiť peniaze lepšie ako v banke?

- Do istej miery je to aj zotrvačnosť, ale pravda je, že občania veľa možností výberu nemajú. Sú ukrátení o veľa možností, ktoré sú spojené s fungovaním kapitálového trhu, najmä kolektívneho investovania. Toto sú možnosti, ktoré neboli a stále ešte nie sú dostatočne využité pre nevhodnú politiku štátu a nedostatočnú legislatívu. Občanovi by však mali byť plne k dispozícii.

Sú však na zmenu podmienok pripravení? Predtým mali komfort v podobe vysokých úrokov a krátkej lehoty splatnosti. Ak to chcú dosiahnuť teraz, musia rozmýšľať nad dlhodobým investovaním.

- Občania sa správajú v rámci podmienok, ktoré boli dané. Predtým nemali veľa alternatív kam investovať. Teraz majú širšie možnosti a aj na tie nie príliš pružne reagujú. Nuž, aj tu bude potrebná väčšia osveta aj zo strany médií, vlády či ostatných organizácií. Starostlivosti o svoje úspory budú musieť venovať oveľa viac času.

Rýchly pokles sadzieb môže pomôcť nebankovým subjektom, ktoré stále ponúkajú nadštandardné výnosy. Neobávate sa takéhoto preliatia peňazí?

- Mohlo by čiastočne dôjsť aj k takémuto javu. Veľmi sa ho však neobávam, pretože napriek tomu, že rozdiely úrokových sadzieb bánk boli vysoké, nedochádzalo k masívnemu presunu úspor. Existuje veľká zotrvačnosť ľudí ponechať peniaze v banke a ťažia z toho najmä tie najväčšie. Pravda je, že časť obyvateľstva predsa len nestihla zaregistrovať zmeny, ktoré prebehli v našej legislatíve, a mnohí, najmä starší občania si ukladajú peniaze do rizikových projektov s tým, že vôbec nevedia, že sú to rizikové projekty. Boli jednoducho zvyknutí desať, možno 30 rokov nosiť svoje peniaze do inštitúcie, ktorá bola možno jediná v ich obci alebo mestečku a boli si istí, že o ne neprídu. Dnes je však situácia iná. Je nevyhnutná veľmi silná osveta, potreba vysvetliť ľuďom, že už to nie je tak, ako to bolo. A kým sa nezmenší počet týchto "nie celkom dokonale informovaných ľudí" na minimum, bude nutný aj určitý zásah štátu.

Nie je jednou z charakteristických čŕt Slováka, že často koná pod tlakom, nechá sa uhovoriť a kupuje investičný produkt, ktorý ani nepotrebuje?

- Určite také niečo existuje. Občania západných štátov majú skúsenosti so širokou paletou produktov. Slováci nie sú zvyknutí, najmä staršia generácia, že im ponúkajú veľmi veľa produktov. Predsa len prežili väčšiu časť života v čase, keď produktov bol nedostatok, čiže sa kupovalo, čo bolo. A ľudia, ktorí majú toto hlboko zakódované, tak je možné, že konajú neuvážene. Nemyslím si, že je to zásadná črta a slovenský spotrebiteľ svojimi znalosťami a skúsenosťami veľmi rýchlo dobieha svojich západných susedov.

Čo by ste poradili zvážiť pred investovaním?

- To, čo poviem, sa bude vzťahovať len na určitú časť ľudí, ktorá nie je dostatočne informovaná. Mali by si uvedomiť, že pokiaľ ide o ich celoživotné úspory, nemôže im ísť o to, aby zarobili veľa peňazí, ale aby o ne neprišli. Mali by vziať do úvahy bezpečnosť inštitúcie, do ktorej vkladajú. S výnosom zákonite rastie riziko. Najbezpečnejšie sú vzhľadom na 100-percentnú ochranu vkladov banky. Súhlasím však s názorom, že náhrady vkladov by mali byť krátené, aby to vkladateľov nútilo zvažovať dôveryhodnosť banky.

Každý sa zamýšľa nad tým, aby sa mu peniaze neznehodnotili, aby bol výnosom nad úrovňou inflácie. Teraz je to problematickejšie, ako to dosiahnuť. Takže kam s peniazmi?

- Ide o to, komu radiť. Investične zdatným ľudom netreba nič radiť, tí vedia, ako sa orientovať. Pokiaľ ide o laikov, tí v tomto smere nemajú veľké možnosti. Myslím si, že aj keď nezarobia - vzhľadom na pomer medzi úrokmi a infláciou - tak by som na ich mieste volil bezpečné ukladanie peňazí. Taký rok ako je rok 2000 by sa nemal z hľadiska inflačného vývoja príliš často opakovať. Mimoriadnu situáciu v podobe vysokej inflácie v prvom polroku spôsobilo zvýšenie regulovaných cien. Súčasne sa začali reštrukturalizovať banky, čo znamenalo pretlak peňazí v bankovom sektore, a to stlačilo úroky na vkladoch na pomerne nízke úrovne. Nepredpokladám, že sa to bude diať veľmi často, keďže ja sám mám väčšinu peňazí v banke, a očakávam, že ku koncu roka by sa to mohlo upraviť.

Keď Erste Bank - majiteľ Českej sporiteľne - porovnávala pokrytie bankovými produktmi, tvrdila, že ČR dosahuje desatinu z toho, čo je obvyklé v Rakúsku. Ako je to u nás? Bude znamenať privatizácia bánk masívny príliv nových produktov?

- Pokrytie bankovými produktmi je podobné aj u nás. Ja hlavne očakávam, že sa banky odrežú od veľkých politických tlakov v procese privatizácie. Pokiaľ ide o produkty, dopyt sa nie veľmi zmení aj po privatizácii. Z tohto pohľadu tam tlak pravdepodobne nebude. Ale pokiaľ ide o ponuku, je dosť možné, že sa bude meniť know-how a informačné systémy. Nemyslím si, že noví majitelia bánk prinesú niečo prevratné. Nič také neočakávam, budú to skôr drobnosti - ako napríklad zvoliť si PIN kód na platobnú kartu, u nás ho človek dostane z banky a potom si ho nemôže zapamätať. Nie je to kľúčová vec, je to príklad produktu, ktorý zvýši komfort, podobne budú orientované aj ostatné služby.

© CPHR 1996 - 2000