CPHR V DENNEJ TLAČI

MARTIN VAVŘINEK

Transparency International Slovensko (TIS) by mala kontrolovať viaceré verejné súťaže. Prečo práve TIS, odkiaľ má legitimitu?

- TIS je členom medzinárodnej siete, ktorá sa venuje vyslovene problematike transparentnosti a korupcie v mnohých krajinách sveta. V súčasnosti existuje viac ako 85 jej pobočiek. Na Slovensku sa okolo TIS vytvorila skupina ľudí, ktorí sú presvedčení, že otázku korupcie treba riešiť rýchlejšie. Naštudovali sme viaceré modely, ako v zahraničí monitorovali takéto procesy. Dôležité je presne definovať, k čomu sa môžeme zaviazať pri monitoringu. Hodnotíme iba transparentnosť, čo je presne zadefinované v zmluvách medzi TIS a ministerstvami. Zmluva je verejne dostupná a každý si ju môže prečítať.

Ktoré verejné súťaže v súčasnosti na Slovensku monitorujete?

- Okrem toho, že pokračujeme v sledovaní privatizácie Slovenských telekomunikácií, dostali sme aj viaceré iné ponuky. Na ministerstve spravodlivosti sa napríklad pripravuje výber firmy, ktorá bude prevádzkovať obchodný register na internete. Už sme dostali k nahliadnutiu aj súťažné podmienky a diskutujeme o tom, ako výber zorganizovať čo najtransparentnejšie. Zvažujeme ponúknutú účasť pri výbere strategického partnera pre Solivary, ktorý organizuje ministerstvo privatizácie. Otázka pri Solivaroch je, ako ďaleko už je proces výberu. Zatiaľ neformálne správy hovoria o tom, že by sme mali byť pozvaní k tendru na predaj akcií Globtelu vo vlastníctve štátnych podnikov.

Iba kontrolou niekoľkých výberových súťaží sa však korupcia na Slovensku neskončí. Ako zabezpečiť inštitúcie a systém smerujúci k čo najväčšiemu potláčaniu korupcie?

- Nevyhnutné sú formálne pravidlá, ktoré to umožnia. Okrem zákona o verejnom obstarávaní musia obsahovať aj ďalšie prvky, napríklad zákon o osobnom prístupe k informáciám. Ani samotný zákon však nestačí, občania a novinári musia vedieť, že existuje a ako ho môžu aplikovať. Musia tiež poznať hranice a tie dodržiavať. V USA by ste sa aj vy mohli zúčastniť na zasadnutiach viacerých komisií a procesov rozhodovania. Samozrejme, za jasne definovaných podmienok. Úloha TIS v podobe monitoringu by mala byť dočasná. Konečným výsledkom by mali byť nové pravidlá. Medzi nimi aj transparentnosť v majetkových vzťahoch. Dostupnosť obchodného a živnostenského registra na internete a zrušenie akcií na doručiteľa budú prínosom.

Aká má byť úloha médií?

- Médiá musia byť aktívne, súčasne však musia pôsobiť v rámci noriem a faktov. Nie je totiž dobré, ak sa vytvára mytológia korupcie. Tá vzniká z domnienok, keď nič nie je jasné a neexistuje dostatok hodnoverných informácií. Obviňovania z korupcie preto často dopadajú aj na slušných ľudí. Jasne definované pravidlá ich môžu očistiť.

Existuje stále veľká averzia voči verejnej kontrole. Nesúvisí to so zlým zákonom o financovaní politických strán?

- To je jedna z kľúčových tém. Bolo by zaujímavé prejsť si výročné správy jednotlivých politických strán. Pravdepodobne mnohé z nich by boli iba ťažko dostupné. Inštitút pre verejné otázky v septembri organizuje seminár, kde bude participovať aj TIS. Cieľom bude pripraviť návrh mechanizmu, ktorým by sa zvýšila transparentnosť v činnosti politických strán.

Aké ďalšie opatrenie v boji s korupciou bude potrebné prijať?

- Na Slovensku je potrebné vyriešiť zodpovednostný, sťažnostný a kontrolný mechanizmus. Zavedenie inštitútu ombudsmana je jedna z alternatív, ale ponúkajú sa aj iné. Občan musí vedieť, kde a na koho sa sťažovať. Nie je možné zachovať stav, keď Najvyšší kontrolný úrad nájde obrovské množstvo nedostatkov na jednotlivých ministerstvách a nič sa nerieši. Konkrétne výsledky kontrol sú neverejné. Vieme, koľko a akých zákonov bolo porušených, ale nevidíte výsledok v podobe individuálnej zodpovednosti. Ďalším problémom je napríklad fakt, že štátne prirodzené monopoly sa nemusia riadiť zákonom o verejnom obstarávaní a nie sú kontrolované. Podobných problémových oblastí je viac.

Dá sa porovnať úroveň korupcie na Slovensku s inými krajinami?

- V septembri 1998 bolo zverejnené porovnanie takzvaného indexu vnímania korupcie. Spomedzi 85 krajín sa SR umiestnila na nelichotivom 47. mieste na úrovni Bieloruska. Nižšie ako ČR, Maďarsko alebo Poľsko. Hodnotenie hovorí o korupcii verejnej správy. Podľa výsledkov prieskumov TIS sa slovenskí podnikatelia príliš často stretávajú s korupciou.

Ako súvisí korupcia s mierou ekonomickej slobody? Dôjde so znižovaním úlohy štátu aj k poklesu úrovne korupcie?

- Aj v najliberálnejšej krajine určitý objem služieb stále poskytuje verejný sektor. Je dôležité, ako je uspôsobená činnosť úradu a či vytvára priestor pre korupčné aktivity. A oddelenie niektorých služieb zo štátu na súkromný sektor vytvára otázku dobrého regulačného rámca. Podnikatelia preberajú aj neformálne normy. Keď vidia, ako verejný sektor nakladá s ich peniazmi, ťažko budú inklinovať k čestnosti a nebudú robiť napríklad daňové úniky. Firmy v netransparentných podmienkach začínajú inklinovať k pôsobeniu v skrytej ekonomike. V korupčnom prostredí sa im zužuje šanca vstúpiť do mnohých procesov.

Prinesie zlepšenie stavu decentralizácia verejnej správy?

- V bežných vyspelých krajinách platí podobný vzťah. Ale dovolím si tvrdiť, a mnohé príklady to potvrdzujú, že na Slovensku sa aj dnešné kompetencie samosprávy zneužívajú.

Čo by znamenalo pre ekonomiku, ak u nás bude ďalej bujnieť klientelizmus a korupcia?

- Ekonomiky, ktoré majú inštitucionálne rámce na formálnych princípoch transparentnosti, zodpovednosti, kontrole a rovnosti šancí, majú lepšie predpoklady pre dlhodobý hospodársky rast, vyššiu zamestnanosť, vyšší životný štandard a jednoduchší život. V opačnom prípade, naopak, vzrastajú rozdiely medzi spoločenskými skupinami, nespokojnosť a konflikty. Skúsenosti mnohých krajín sveta to jasne dokazujú.

© CPHR 1996 - 2000