CPHR V DENNEJ TLAČI

Podľa prieskumu mimovládnej organizácie Centrum pre hospodársky rozvoj (CPHR) je 50,5 % respondentov toho názoru, že úplatkárstvo je v súčasnosti na rovnakej úrovni ako pred poslednými voľbami. Až 25,7 %
respondentov vyjadruje názor, že úplatkárstvo rastie aj po nich.

MARTIN VAVŘINEK

Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré okrem iných podpísali Eugen Jurzyca, prezident CPHR, Emília Sičáková, vedúca Transparency International Slovensko, alebo Juraj Stern, rektor Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Vyzvali všetkých predstaviteľov štátnej a vládnej moci, aby sa "zasadili proti šíreniu chobotnice korupcie a klientelizmu," keď doteraz "oficiálne miesta neurobili systémové zmeny na riešenie uvedeného problému".

E. Sičáková poskytla PRAVDE časť štúdie venovanej problematike transparentnosti, korupcie a skrytej ekonomiky na Slovensku. Pripomenula, že už roku 1996 Štatistický úrad SR odhadol veľkosť skrytej ekonomiky (ekonomika nezahrnutá do oficiálneho HDP) na Slovensku vo výške 78 až 89 mld. Sk. Na pridanej hodnote ekonomiky to predstavuje 15 až 17 %.

CPRH v prieskume oslovilo 850 podnikateľských subjektov s 24 % návratnosťou. Väčšina odpovedí na otázku týkajúcu sa veľkosti skrytej ekonomiky sa pohybovala v rozsahu 20 až 40 percent HDP. Podľa 57,4 % respondentov sa rozsah šedej ekonomiky v posledných šiestich mesiacoch zvyšuje. Z výsledkov prieskumu taktiež vyplynulo, že na daňové úniky a rast neregistrovanej ekonomiky v SR najviac vplýva vysoké daňové zaťaženie, neprehľadný daňový systém a korupcia verejnej správy. Ako uviedla E. Sičáková, medzi negatívne vplyvy verejného sektora patrí dlhodobo vedomé nedodržiavanie princípu rovnosti šancí (uprednostňovanie úzkej skupiny ľudí, najmä v procese privatizácie), problémové vynucovanie práva, demotivačný daňový systém, zneužiteľný a nespravodlivý sociálny systém. Podľa výskumov ŠÚ načierno pracuje asi štvrtina registrovaných nezamestnaných. Až 62 % respondentov výskumu spoločnosti Intermedia uviedlo, že platenie výpalného je skôr alebo veľmi časté. O netransparentnom a neefektívnom hospodárení s verejnými prostriedkami hovoria správy NKÚ, keď k mnohých údajom daňových poplatníkov nemá daňový poplatník prístup, keďže NKÚ nekontroluje napríklad štátne podniky, prirodzené monopoly a FNM SR. Podnikatelia nevnímajú pôsobenie v
skrytej ekonomike ako rizikové. Iba 6,25 % opýtaných takéto riziko považuje za vysoké. Príčinou je podľa E. Sičákovej korupcia verejnej správy a netransparentnosť vlastníctva a finančných operácií. Ale zároveň si 94 % opýtaných myslí, že podnikanie v nekorupčnom podnikateľskom prostredí je z dlhodobého hľadiska výhodnejšie ako podnikanie v čiernej ekonomike.

Konečná verzia štúdie, ktorá sa okrem prieskumu CPHR opiera aj o výskumy spoločností Focus a Intermedia, bude publikovaná do konca júla.

© CPHR 1996 - 2000