CPHR V DENNEJ TLAČI
27.12.1999 - NOVÝ ČAS
Predseda Centra pre hospodársky rozvoj o slovenskej ekonomike v tomto i budúcom roku
Kedy budeme mať plnšie peňaženky?
Aj keď predstavitelia slovenskej vlády uznávajú, že situácia v ekonomike
nie je ružová, predsa radi upozorňujú na makroekonomické úspechy, ktoré sme v tomto roku dosiahli. Bežného smrteľníka však tieto čísla nezaujímajú
a často im ani nerozumie. Situáciu v ekonomike vníma cez optiku vlastnej peňaženky a klesajúcej životnej úrovne. Preto nás zaujímal názor
nezávislého ekonóma, predsedu mimovládneho Centra pre hospodársky rozvoj Eugena Jurzycu na to, čo vláda urobila dobré pre slovenské
hospodárstvo v tomto roku a v čom mu, naopak, urobila medvediu službu. Spýtali sme sa aj za vás, kedy sa konečne budeme mať lepšie...
• Tento rok nebol pre väčšinu našich občanov z pohľadu ich peňaženiek práve
najlepší. Ako ho hodnotíte vy?
- Balíček ekonomických opatrení, s ktorým vláda prišla, sa skladal zo stabilizačnej
a reformnej časti. V tej druhej časti podľa mňa toho veľa neurobila. Určite
aj preto, že vládnuce strany častejšie diskutovali o tom, kto má na ktorom
poste sedieť - vo veľkých podnikoch i vo verejnej správe. Žiaľ, mám pocit, že
verejnosť túto diskusiu akceptuje a netlačí politikov do diskusií o ekonomických
reformách.
• Máte na mysli, že v ekonomike je priveľa politiky?
- Určite. V mojich očiach je takmer nepodstatné, kto bude na ktorom mieste
sedieť, ale politici sa dokážu o tom dohadovať celé mesiace. Nie je až
také veľmi dôležité, kto bude prezidentom Fondu národného majetku, ale ako bude fond
splácať dlhopisy, ako bude postupovať v privatizácii, ako dorieši problematickú
privatizáciu z minulosti. O takýchto problémoch by sa malo denne diskutovať.
• Čo hovoríte na nepopulárne opatrenia vlády, ktoré mali na ľudí nepriaznivý
dopad?
- Tieto opatrenia vyplynuli len zo stabilizačnej časti - vláda sa snažila
znížiť deficity, zadlženosť našej krajiny. Tento trend nastúpila veľmi razantne. To sa prejavilo
najmä v treťom štvrťroku poklesom spotreby domácností. Keď sa však stabilizovali česká, maďarská i poľská ekonomika, došlo v týchto krajinách
k väčšiemu poklesu spotreby ako u nás.
• Bolo to podľa vás nevyhnutné?
- Áno, už pred dvoma rokmi sme v jednom z rozhovorov v Novom Čase varovali,
že žijeme nad naše pomery. Teraz za to musíme platiť. Musím povedať, že
je lepšie, ak je rast ekonomiky pomalší, ale rovnomerný a dlhodobý.
• Kedy sa podľa vás rast slovenskej ekonomiky prejaví aj v plnších
slovenských peňaženkách? Stihne to vláda do konca volebného obdobia?
- Som presvedčený, že to stihne - z viacerých dôvodov. Má dostatok pák
na to, aby sa situácia v ekonomike tesne pred voľbami zlepšila...
• ...aj keby na tom naše hospodárstvo nebolo najlepšie?
- Aj vtedy. Štát možno zadlžiť, sprivatizovať veľký podnik, pozastaviť
zvyšovanie cien - skrátka dá sa urobiť všeličo pre dosiahnutie lepších ekonomických
výsledkov k spokojnosti voličov.
• V tejto súvislosti si iste verejnosť spomenie na to, že do posledných
volieb bola zamestnanosť v mnohých slovenských podnikoch umelo udržiavaná a po
voľbách krachovala jedna vytunelovaná fabrika za druhou.
- Iste. Ak vláda vie manažovať ekonomiku, dokáže ju postaviť pred voľbami
do lepšieho svetla. Druhý dôvod, pre ktorý si myslím, že to Dzurindov kabinet
stihne, je však ten, že v ekonomike vytvára podmienky pre strednodobý i dlhodobý
rast. Mám na mysli napríklad boj za transparentnosť, proti korupcii - aj keď
treba
priznať, že nie všetci politici bojujú rovnako.
• Svedčí o tom aj zopár káuz z tohto roka.
- K tomu by som spomenul zaujímavú myšlienku bývalého bulharského ministra
z nedávnej medzinárodnej konferencie: keď vymeníte ministra a na jeho stoličku
posadíte nového, do mesiaca bude presne taký istý ako ten predchádzajúci
- nakazí sa od stoličky. Korupcia je všade vo svete, aj u nás. Je tu však
ochota s
ňou bojovať, mení sa aj postoj verejnosti k tomuto problému. Vznikajú orgány
nezávislé od vlády a politických strán. Všímajú si to aj medzinárodné ratingové
agentúry, ktoré zvyšujú hodnotenie našej krajiny.
• Imidž Slovenska sa lepší, čo by mohlo pritiahnuť zahraničných investorov.
Ako vidíte budúci rok z tohto pohľadu?
- Aj v Centre pre hospodársky rozvoj máme signály, že konkrétni zahraniční
investori prejavujú záujem o vstup do slovenskej ekonomiky. Slovensko má
šancu na vstup do Európskej únie, okamžite sa stáva zaujímavým, pretože trh v
okolitých krajinách je viac-menej už zaplnený.
• Za aký čas by sa pozitívne rasty v našom hospodárstve mohli prejaviť
v tých našich peňaženkách?
- Odhadujem to na dva - tri roky. Ak sa nám podarí zaradiť medzi krajiny Európskej únie, naša ekonomická situácia sa určite zlepší. To je, ako keď
vlejete pohár studenej vody do vane s horúcou vodou - horúca sa veľmi neochladí,
ale studená sa zohreje. Ako v členskej krajine EÚ by naše hospodárstvo nezostalo
dlho na takej úrovni, ako je dnes.
• Čo by ste za celý tento rok vyčítali vláde, pokiaľ ide o ekonomiku?
- Na serióznu prácu sa treba sústrediť. Koalícia sa podľa môjho názoru
príliš často dohadovala o veciach, ktoré z hľadiska ekonomického rastu nie sú
podstatné. Veľmi dlho trvalo politické obsadzovanie funkcií. Možno prekvapujúco
by som vláde nevyčítal korupčné škandály, aj keď ich treba odsúdiť, ale
oceňujem to, že sa o nich hovorilo. V tomto sa naša vláda neodlišuje od českej,
nemeckej či ktorejkoľvek inej.
• Môžete, naopak, niečo oceniť?
- Vytváranie predpokladov pre ekonomickú stabilitu a integračné úspechy.
• Väčšina občanov vie, že na budúci rok nás v rodinných rozpočtoch nečaká
prudký obrat k lepšiemu. Mohli by ste tak trochu zaprorokovať, ako vidíte
rok 2000 vy?
- Situácia bude podobná ako v tomto roku. Ku koncu roku by mohlo dôjsť
k zlepšeniu - k väčšiemu prílevu zahraničných investícií, rýchlejšiemu tempu
dokončovania bytov, k zníženiu nezamestnanosti. V dôsledku toho by mohla
v druhej polovici roka začať narastať reálna mzda a teda aj domáca spotreba.
EVA FÚRIKOVÁ
|