CPHR V DENNEJ TLAČI Keď dopravní policajti nazreli do dokladov Emílii Sičákovej, v očiach sa
im zračil strach
Prezidentka Transparency International Slovensko Emília Sičáková je s
najväčšou pravdepodobnosťou najmladšou prezidentkou v našej krajine. Vek dámy sa nepatrí prezrádzať, preto povedzme len toľko, že má o čosi
viac ako dvadsať a menej ako tridsať rokov. A keďže post prezidentky patrí k vyšším priečkam rebríčka kariéry, je tým správnym hosťom v našej
pravidelnej piatkovej rubrike.
• Prezidentmi bývajú zväčša páni v zrelšom veku. Vy ste vari najmladšou prezidentkou na Slovensku. Ako sa cítite v tejto funkcii? - Podľa môjho názoru je jedno, ako pomenujeme človeka, ktorý riadi nejakú
činnosť - prezident, riaditeľ či vedúci oddelenia. Dôležitejší je obsah,
ktorý sa za tým skrýva. A v tomto prípade je to veľmi zaujímavá práca, ktorá si, samozrejme,
vyžaduje veľa energie a zodpovednosti, znalosť jazykov. Takáto práca mi
• Nepredpokladám však, že ste odmalička túžili byť prezidentkou TIS, aké bolo vaše vysnívané povolanie? - Samozrejme, že som nechcela byť prezidentkou TIS, ale vedela som jedno: že sa chcem učiť, študovať. Aj moja mama vraví, že z knihomoľa sa stal prácomoľ. To, kde dnes pracujem, je výsledkom môjho záujmu o štúdium, o spoznávanie nových vecí. • Dobre, ale nemali ste tradičné detské túžby stať sa učiteľkou, herečkou alebo niečím podobným? - Moja mama je učiteľka, takže jej práca ma tiež lákala. Nakoniec, rok som učila na Ekonomickej univerzite, čo mi dalo veľmi veľa. Myslím si, že aj v budúcnosti by ma táto práca dokázala uspokojiť. • Často sa pohybujete medzi politikmi a inými vysokopostavenými osobnosťami
- napríklad v týchto dňoch ste rokovali so zástupcami Svetovej banky. Nedá vám niekto občas najavo, že ste ešte predsa len dosť mladé „ucho”?
- Stále sa snažím držať faktov a minimalizovať emócie. Myslím si, že sa to darí aj druhej strane, ktorá môj vek rešpektuje. • Bojovať dnes proti korupcii nie je práve jednoduché. Veď kto si už prizná, že je skorumpovaný... Aké sú vaše doterajšie skúsenosti? - Vzhľadom na to, že poskytovanie a prijímanie úplatkov je trestným činom, naozaj málokto sa k tomu prizná. Skôr sa stretávam s tým, že moji priatelia mi čo-to porozprávajú a analyzujeme systém, ktorý korupciu umožnuje. Myslím si, že na Slovensku chýba inštitúcia ombudsmana, ktorému by sa mohli ľudia posťažovať a kde by im poradili, ako majú vyriešiť svoj problém. S týmto treba niečo robiť - ľudia sú v mnohých prípadoch zúfalí, nechcú dávať úplatky, ale dostanú sa do systému, ktorý im neumožní správať sa inak. • Stretli ste sa aj vy osobne s korupciou - chcel vás niekto podplatiť, alebo žiadal úplatok? - Ja som ešte dosť mladá, takže som sa neocitla v situácii, keby som musela dávať úplatky. Posledný polrok len pravidelne platím pokuty polícii... • ...za čo? - Za to, že sa nesústredím na jazdu autom, a potom robím dopravné priestupky. Pred dvoma mesiacmi som mala nepríjemnú haváriu, ktorú som, našťastie, nezavinila ja. Keď si policajti prečítali moje meno v dokladoch, obaja sa strašne zľakli: „To ste vy, tá riaditeľka korupcie?!” To bol pre mňa veľmi milý zážitok. Vtedy som si uvedomila, že ja sa s mojím menom zrejme nikdy nedostanem do situácie, keď bude niekto odo mňa čakať úplatok. Som rada, že ľudia na Slovensku začínajú vnímať, že existuje TIS, ktorý bojuje proti korupcii. • Stalo sa vám, že sa vám niekto už aj vyhrážal - povedzme, že vás, resp. TIS zažaluje? Novinárom sa to pri odhaľovaní korupcie stáva dosť často... - My sa sústreďujeme na analýzu systému, ktorý korupciu umožňuje, nie na konkrétne prípady. Preto ani v našich štúdiách nehovoríme veľmi o tom, kto konkrétne bral, či dával úplatky. • Prezidentka - a navyše v takom mladom veku - to je dosť vysoká pozícia v rebríčku kariéry. Myslíte si, že môžete vystúpiť ešte vyššie? - Teraz pracujem na svojom doktoráte - zaoberám sa problematikou transparentnosti medzinárodných hospodárskych vzťahov a chcela by som ho dopracovať v niektorej medzinárodnej inštitúcii. Takže zatiaľ ma veľmi láka ekonomický výskum a chcem sa mu venovať. A čo prinesie budúcnosť, to uvidíme. EVA FÚRIKOVÁ |
© CPHR 1996 - 2000 |