CPHR V DENNEJ TLAČI 20.12.2002 - NÁRODNÁ OBRODA
Peter Húska
Sú navrhované zmeny v
pracovnom práve z dielne ministerstva práce porovnateľné s pracovným právom
v európskych krajinách? - Chce to komplexne porovnať príslušnú legislatívu EÚ s novelou Zákonníka práce (ZP), avšak je to určite krok vpred - aj smerom k Európe, aj k ostatným vyspelým ekonomikám. Podľa odborárov je novela zákonníka „neoliberálny neeurópsky amerikanizmus“... - Neviem, či sa tvorcovia opierali o americké pracovné právo, skôr mám pocit, že hľadali kompromis medzi domácimi návrhmi a európskymi smernicami. Môže navrhovaná úprava reálne ovplyvniť vysokú nezamestnanosť? - Navrhovaná úprava bola prezentovaná iba predvčerom. Má takmer 180 zmien, na detailnejšiu analýzu ktorých treba istý čas. No to, čo už bolo medializované, dáva tušiť, že ZP bude naozaj pružnejší, čo by malo byť prospešné pre zamestnávateľov i zamestnancov, a teda aj pre trh práce. Takže zmenu súčasného stavu môžeme očakávať, i keď sa asi neprejaví nejako radikálne a okamžite. Avšak už samotné „vyčistenie“ ZP o zavádzajúce formulácie, zlé preklady či nejednoznačné výklady paragrafov je veľkým prínosom pre použiteľnosť tejto právnej normy. Pomôže zmena ZP naozaj k pružnejšiemu zamestnávaniu nových zamestnancov? Odstránia sa tým súčasné bariéry? - To by mal byť jeden z hlavných motívov. Terajší ZP venoval väčšiu pozornosť obmedzovaniu ukončenia pracovného vzťahu ako uľahčeniu vzniku nových pomerov. Či sú navrhované zmeny dostatočné, je asi v tomto čase priskoro povedať. Treba ich hlbšiu analýzu. MPSVR dalo nejaký čas na pripomienkovanie. Ten treba využiť, aby sme prípadne neprijali „polovičatý“ zákon. Ale opakujem, z toho, čo bolo prezentované, mám vcelku dobrý dojem. Nie je zvýšenie rozsahu práce nadčas zbytočné, keď zamestnanec bude môcť mať neobmedzený počet pracovných úväzkov? - Zamestnanec síce môže mať niekoľko pracovných úvazkov, ale vačšina ľudí má jeden hlavný úväzok, v rámci ktorého potrebuje odpracovať tých viac nadčasov. Pre koho budú najvýhodnejšie kratšie, 15-hodinové úväzky? - S týmito formami úväzkov nie sú u nás veľké skúsenosti, ale mohli by byť zaujímavé pre ženy starajúce sa o deti a domácnosť, alebo pre študentov pracujúcich popri štúdiu. Zamestnanci (odbory) sa obávajú, že pri prepúšťaní bude mať podľa návrhu rozhodujúce právo zamestnávateľ. Boja sa toho, že zamestnávatelia to budú zneužívať. Sú tieto obavy opodstatnené? - Nepoznám presne znenie navrhovaných paragrafov, avšak kto iný má mať rozhodujúce právo? Je isté, že u nás stále prevláda (a niekým sa aj živí) názor, že zamestnávateľ a zamestnanec sú nepriatelia, že zamestnávateľ je bezcitný vykoristovateľ a zamestnanec zotročený robotník. Samozrejme, prispieva k tomu negatívna skúsenosť niekoľkých skrachovaných alebo vytunelovaných podnikov v nedávnej minulosti. Celkovo však dnes takéto vnímanie nemá opodstatnenie. Pracovný vzťah je dobrovoľnou dohodou. Ak sa stane pre jednu alebo obe strany nevýhodný, ukončí sa. Prílišné obmedzovanie tohto vzťahu v prospech jednej alebo druhej strany nie je prospešné pre nikoho. Čo hovoríte na lepšie možnosti zamestnania dôchodcov? - Zamestnanosť dôchodcov dlhodobo klesá a ich sociálna situácia prinajlepšom stagnuje. Z tohto pohľadu je zlepšenie možností dôchodcov zamestnať sa žiaduce. Pokiaľ ide o podmienky pracovnoprávneho vzťahu, nemali by byť zvýhodnení oproti iným vekovým kategóriám. Aký význam bude mať predĺženie skúšobnej lehoty a predĺženie dohody na dobu určitú na 5 rokov? - Zamestnávateľ i zamestnanec budú mať viac času na „oťukanie sa“. Neviem, či existuje štatistika, koľko pracovných vzťahov sa končí predčasne v skúšobnej dobe, ale zrejme sa predĺžením znížia celkové administratívne náklady spojené s rozviazaním pracovných pomerov. Predĺženie doby určitej na 5 rokov má podľa všetkého lepšie zodpovedať vývoju našej ekonomiky. |
|
© CPHR 1996 - 2000 |