CPHR V DENNEJ TLAČI

Katarína Šelestiaková
 

Vláda v týchto dňoch prerokovala materiál o privatizácii Slovenských telekomunikácii, a.s. Národná obroda sa na túto tému porozprávala s prezidentom Centra pre hospodársky rozvoj (CPHR) - Transparency International Slovakia (TIS) Eugenom Jurzycom.

Ako vnímate informáciu, že Slovenské telekomunikácie, a.s. (ST), tesne pred ich privatizáciou začnú prevádzkovať nový integrovaný ekonomický systém?

- Transparency nejde o jednotlivé kauzy, ale o to, aby sa vytvorili systémové podmienky. Aby som však odpovedal na vašu otázku, už roky odporúčame, aby tzv. prirodzené monopoly boli zaradené do zákona o verejnom obstarávaní. V najbližšom čase by tento zákon mal nadobudnúť účinnosť. Je na škodu veci, že sa tak nestalo už pred pár rokmi. Lebo v takom prípade by - Slovenské elektrárne, alebo Slovenské telekominikácie či iné veľké firmy, ktoré sú riadené štátom a majú monopolné postavenie - postupovali podľa zákona o verejnom obstarávaní. Keby bol zákon účinný, tak by sme sa týmto problémom vyhli. V opačnom prípade je ťažké povedať, či je dobré, alebo zlé, že ST idú vykonať investičnú akciu. To znamená, že najprv treba vytvoriť pravidlá hry, ktoré mal práve zaručiť zákon o verejnom obstarávaní.

Riaditeľ ST argumentoval svoje kroky tým, že chce prilákať zahraničných investorov, a že zavedením nového ekonomického systému stúpne cena telekomunikácií. Obstojí tento argument?

- Svojho času som napísal materiál na tému Regulácia prirodzených monopolov. V ňom zastávam názor, že vo väčšine prípadov sa o tieto podniky dokáže lepšie postarať skôr súkromný vlastník. Keby sme mali odkladať privatizáciu na čas, keď hodnotu podnikov podstatným spôsobom zvýši štát, tak by sa nikdy neprivatizovalo.

Môžeme tomu rozumieť tak, že zo strany ST ide o zle vložené peniaze?

- Verím tomu, že súkromné firmy a súkromné monopoly sa správajú efektívnejšie ako štátne firmy. Nechcem však posudzovať jednotlivé kauzy. Systém je totiž horší, ako by mal byť. Samotnou chybou je už to, že nevieme povedať, či je tento krok správny, alebo nie. Myslím si však, že celá privatizácia je robená v zlých podmienkach.

Privatizácia ST je ešte len v plienkach a už teraz sa spochybňujú samotní záujemcovia. Ani TIS vzhľadom na neskorý vstup do celého procesu nemala možnosť monitorovať proces výberu členov.

- V zásade by bolo dobré, ak by záujemcovia o privatizáciu boli identifikovateľní, a keby verejnosť vedela, kto za ňou stojí.

Materiál o priebehu privatizácie ST bol prerokovaný až v týchto dňoch. Tým sa, samozrejme, skracuje obdobie monopolu ST (do roku 2002) a klesá cena samotného balíka telekomunikácií.

- Na jednej strane chápem, že sprivatizovať ST je problém. Na druhej strane je úplne evidentné, že ich cena klesá. Za posledných desať rokov významne klesajú ceny podielov všetkých telekomunikačných spoločností, ktoré boli sprivatizované. A keďže Slovenské telekomunikácie strácajú charakter prirodzeného monopolu, tá cena bude určite nižšia. Patrím k tej skupine ľudí, ktorá na začiatku 90. rokov oporúčala privatizáciu ST. Oddialením tejto privatizácie sme stratili niekoľko miliárd korún.

V čom bol hlavný problém, že sa proces privatizácie ST stále odkladal?

- Problém bol v odpore verejnosti voči privatizácii, ktorý je založený na nedostatku informácií. ďalší problém bol v tom, že išlo o podniky, o privatizácii ktorých sa hlavné politické subjekty nevedia dohodnúť. To
bola ďalšia prekážka privatizácie. A objektívna je tá, že pre energetiku ešte stále nie je vytvorený regulačný rámec, ktorý mal vytvoriť podmienky na privatizáciu. Toto sú hlavné bariéry toho, že tieto podniky sú stále v štátnych rukách.

Ak už hovoríme o priehľadnosti, štatút TIS a samotná jej činnosť boli nedávno napadnuté. Na internetovej stránke síce uvádzate, kým ste financovaní, stačí to však na to, aby ste si obhájili svoju činnosť?

- Často sme kritizovaní, že sme samozvaní, a že nemáme čo zasahovať do týchto procesov. Chcem upozorniť, že nás si pozývajú orgány štátnej správy. Jednoducho každé ministerstvo má možnosť pozvať si
občanov na ktorékoľvek rokovanie alebo monitoring. Potom nie je rozhodujúce, kým sme financovaní a aké sú naše výdavky.

Ako však chcete garantovať závery, ktoré z monitorovania týchto procesov vydávate?

- Sú to názory občanov. Nie sú to teda stanoviská, ktoré si osobujú kredit správnosti. Je to záver TIS, ktorá je pobočkou CPHR a to je zasa združením občanov.

Nemyslíte si, že inštitúcie, ktoré si vás prizývajú, vás využívajú ako záruku kreditu transparentnosti? Nestali ste sa tak náhodou módnym hitom?

- Mám ten pocit, a je mi ľúto, že k tomu došlo. Ale domnievam sa, že postupom času bude verejnosti známe a jasné, čo je vlastne úlohou Transparency.

Nemáte pocit, že istým spôsobom suplujete činnosť Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ)?

- Nemôžeme suplovať činnosť NKÚ už len z toho pohľadu, že nie sme orgán štátnej správy. My sme len zaplnili dieru, ktorá tu vznikla nedostatkom informácií zo strany verejnej správy. Napríklad správy NKÚ by mali byť dostupné verejnosti.

Tie správy sú na nahliadnutie vždy po prerokovaní vládou a parlamentom. V čom teda vidíte problém?

- Jednotlivé médiá sa s tým možno oboznámia, ale nie široká verejnosť. Pamätám si na prípad, keď predseda NKÚ odovzdal poslancovi Baránikovi správu, ktorú on u seba zadržal a ďalej sa už nedostala.

Zrejme v tomto prípade zlyhal NKÚ?

- Je fakt, že len časť týchto správ NKÚ sa dostáva na verejnosť, čo, samozrejme, nestačí. Ale to sa netýka len NKÚ, ale aj iných orgánov verejnej správy.

© CPHR 1996 - 2000