CPHR

CPHR V DENNEJ TLAČI

05.03.2002 - HOSPODÁRSKE NOVINY

Vstupom Slovenska do EÚ čakajú zahraničný obchod zmeny

Keď sa hovorí o ekonomických výhodách vstupu Slovenska do Európskej únie, najčastejšie sa spomína voľný pohyb osôb, tovaru, služieb či kapitálu. Obchodná výmena medzi SR a krajinami únie zaznamenala v uplynulom desaťročí obrovský nárast. Jedným z priamych impulzov bolo postupné odstraňovanie prekážok obchodu (najmä ciel a kvót) podľa asociačnej dohody s EÚ a odporúčaní Svetovej obchodnej organizácie. Obchod s EÚ, ako aj so zvyškom sveta, je tak dnes do veľkej miery bez colných a množstevných obmedzení, na prívlastok voľný si však musí počkať. Aký vplyv bude mať vstup Slovenska do EÚ na jeho zahraničný obchod?

Ochranné opatrenia ako clá, prirážky, kvóty, certifikáty, licencie, rôzne formuláre, ako aj hraničné kontroly budú po vstupe do únie definitívne zrušené, čo dodatočne zintenzívni obchod s členskými krajinami.

Spoločný colný sadzobník

Rozsah zníženia týchto nákladov a následný rast obchodu sú predmetom rôznych odhadov. Možno však predpokladať, že k dramatickým zmenám v štruktúre zahraničného obchodu nepríde, keďže prevažujúca časť produkcie má už teraz relatívne voľný prístup na trhy EÚ a naopak. Odhady, ktoré sa opierajú o ekonometrické modely, hovoria, že do roku 2005 – čo môže zodpovedať horizontu rozšírenia spoločenstva smerom na východ – narastie podiel únie na slovenskom importe na 60 % (z terajších 51 %) a exporte na 64 % (z terajších 60 %). Pričlenením ostatných kandidátskych krajín sa zvýši podiel rozšírenej EÚ na zahraničnom obchode SR na viac ako 83 %. Najväčší rozmach sa pritom očakáva v obchode so strojmi a zariadeniami.

Dodatočná ochrana môže narásť v obchode s tretími krajinami. Pôjde najmä o produkty z krajín mimo EÚ, na dovoz ktorých Slovensko uplatňuje nižšie colné sadzby ako únia. Podstatou spoločnej obchodnej politiky EÚ je prijatie spoločného colného sadzobníka. Vzájomné porovnanie colných sadzobníkov ukazuje, že napriek všeobecnej podobnosti má Slovensko celkovo mierne nižšiu colnú ochranu dovozu ako EÚ. Drahšie pre našincov môžu byť napríklad potraviny, tabak, textil a odevy dovážané z nečlenských štátov. Zavedenie spoločného cla ovplyvní menej ako 20 % obchodu. Celkový význam ciel a iných reštrikčných opatrení, ktoré sa používajú na ochranu domáceho trhu a ako nástroj na získavanie rozpočtových príjmov, však bude naďalej klesať.

Slovensko vykazuje dlhodobo pasívnu obchodnú bilanciu, čo sa výrazne nezmení ani integráciou. Po vstupe možno očakávať deficit obchodnej bilancie, čo potvrdzujú ekonometrické odhady, ako aj skúsenosti z krajín, ktoré sa integrovali do únie v minulosti. V prípade Slovenska bude deficit vytvárať naďalej hlavne dovoz z tretích krajín, predovšetkým z Ruska. Tento fakt vyplýva zo závislosti SR od dovozu nerastných surovín, ktorého teritoriálna štruktúra sa s najväčšou pravdepodobnosťou nezmení ani po vstupe do EÚ. Navyše, dovoz týchto komodít má u nás pozitívnu cenovú elasticitu, čo znamená, že sa dovážajú nezávisle od pohybu cien na svetových trhoch. Je to pochopiteľné, keďže ide o suroviny, ktorých je na Slovensku nedostatok alebo chýbajú.

Zdroj: Ústav slovenskej a svetovej ekonomiky SAV, Centrum pre hospodársky rozvoj

Cezhraničná a regionálna spolupráca

Každé rozšírenie Európskej únie v minulosti bolo spojené s problémami, na ktoré museli vstupujúce krajiny reagovať opatreniami z oblasti rozpočtovej, menovej či obchodnej politiky. Na zachovanie vonkajšej rovnováhy môže Slovensku pomôcť niekoľko krokov. Prílev zahraničného kapitálu, ako ukazujú doterajšie skúsenosti, vytvára podmienky na rast exportu a má pozitívny vplyv na platobnú bilanciu. Podpora vstupu investorov by mala spočívať hlavne v skvalitnení podnikateľského prostredia.

Vzhľadom na otvorenosť slovenskej ekonomiky a jej orientáciu na EÚ môže skoré prijatie spoločnej meny a vstup do menovej únie znížiť transakčné náklady obchodu v rámci únie. Znižovanie surovinovej náročnosti produkcie, napríklad podporou energeticky efektívnych a udržateľných postupov, môže znížiť dopyt po dovoze nerastných surovín. Skúsenosti z EÚ poukazujú na význam cezhraničnej a regionálnej spolupráce, ktorá zvyšuje potenciál týchto regiónov. V prípade kandidátskych krajín by vzrástla aj ich pripravenosť na hlbšiu integráciu.

Všeobecne sa očakáva, že východné rozšírenie EÚ bude historicky najnáročnejšie – pre súčasné členské krajiny aj kandidátske krajiny zo strednej a z východnej Európy. Predvstupové obdobie by mali vlády využiť na aproximáciu obchodnej legislatívy a súvisiacich postupov. V tejto prípravnej fáze na členstvo bude dôležité odstrániť všetky ochranné opatrenia, a tým ekonomiku lepšie pripraviť na podmienky spoločného trhu. Vysoká otvorenosť je pre rast slovenskej ekonomiky rozhodujúca, a to bez ohľadu na integráciu do Európskej únie.

Luboš Vagač, riaditeľ Centra pre hospodársky rozvoj,