CPHR V DENNEJ TLAČI

„Najprv treba preveriť súčasný stav, a potom odpovedať na otázky týkajúce sa daní,“ odpovedal nám predseda Centra pre hospodársky rozvoj Ing. Eugen Jurzyca na otázku, aký dôsledok by malo zvýšenie dolnej sadzby dane z pridanej hodnoty na obyvateľov a podnikateľov. V poslednom období sa totiž v súvislosti s rozpočtovými rizikami o tejto otázke veľa diskutuje, pričom sa súčasne spochybňujú dôsledky zavedenia tohto kroku - inflácie, hospodárskeho rastu a spotreby. Ing. Eugen Jurzyca pokračoval: „Je isté, že vyššie dane vedú k zníženiu hospodárskeho rastu, zhoršujú podmienky na podnikanie, ba vedú aj k vyššej nezamestnanosti a ďalším negatívnym dosahom na sociálnu sféru. Ak si to štát môže dovoliť, mal by ich teda znižovať, nie zvyšovať. Na druhej strane je však isté aj to, že Slovensko je na tom ekonomicky veľmi zle, ako ukázali posledné čísla o HDP (0,5-percentný rast v poslednom štvrťroku 1998) a nezamestnanosti (16,5 % ku koncu februára 1999). V tomto roku nie je pritom zrejme možné rátať s neštandardnými rozpočtovými príjmami tak, ako to bolo v minulosti (napríklad z dovoznej prirážky). Rozhodujúce bude preto správne odhadnúť hospodársky vývoj na rok 1999. Je možné, že situácia si v záujme makroekonomickej stabilizácie vyžiada kroky, ktoré sa dlhodobo prejavia na hospodárskom raste negatívne. Príkladom môže byť zvýšenie DPH.“ 

Iné alternatívy

Keďže očakávania sú negatívne, spýtali sme sa, aké riešenia by analytici Centra pre hospodársky rozvoj navrhovali na riešenie rozpočtových rizík. „Som za iné alternatívy smerujúce k vyrovnaniu rozpočtu, ako je napríklad efektívne zvýšenie príjmov do ŠR, napríklad prostredníctvom súťažného systému prideľovania licencií, zníženie výdavkov prostredníctvom razantného uplatňovania kvalitného zákona o verejnom obstarávaní, zníženie výdavkov pomocou reštrukturalizácie prebujnenej štátnej správy a zmeny systému sociálnej podpory, zvýšenie transparentnosti pri narábaní s rozpočtovými prostriedkami atď. Je samozrejmé, že tieto a podobné kroky nie je možné realizovať okamžite. Postup vlády v tomto smere by však mal byť razantnejší, a to už v roku 1998. Ide totiž o dramaticky významnejšie aktivity ako diskusia o výške DPH.“ 

Neprehľadný systém

S podobnou otázkou, týkajúcou sa možných dôsledkov a ich odhadov po zvýšení dolnej sadzby dane z pridanej hodnoty, sme oslovili aj prognostika Prognostického ústavu SAV Ing. Juraja Renčka. „V poslednom období sa už do daňového systému urobilo toľko parciálnych zásahov, že je ťažké odhadnúť, aké efekty tieto zásahy môžu mať,“ povedal nám: „Pokiaľ existujú riziká v príjmovej časti štátneho rozpočtu, v danej situácii by som preferoval hľadanie možností na zvýšenie nedaňových príjmov. Získaný čas by bolo potrebné venovať zásadnej diskusii o smerovaní hospodárskej politiky. Pokiaľ ide o daňový systém, je najvyšší čas prehodnotiť ho, ale nielen z hľadiska výšky daňových sadzieb. Je nevyhnutné vrátiť sa k jeho filozofii - čo zdaňovať či riešiť prostredníctvom daňového systému sociálne problémy, čo daňovým systémom podporiť.“ Takéto prehodnotenie však nemôže byť záležitosťou niekoľkých dní. Vyžaduje si prácu širšieho tímu odborníkov, v
časovom horizonte niekoľkých mesiacov. Úzka daňová základňa „Okrem toho problém daňových príjmov nie je len problémom daňových sadzieb, ale problémom úzkej daňovej základne. Tá je podľa môjho názoru úzka z nasledujúcich príčin,“ pokračoval Ing. Juraj Renčko z Prognostického ústavu SAV: „Po prvé, štruktúra daňového systému bola pôvodne prevzatá podľa daňových systémov, ktoré dnes prevládajú v západnej Európe. V tranzitívnych ekonomikách, a teda aj v ekonomike Slovenska však existujú významné rozdiely v štruktúre a výdatnosti finančných tokov. Po druhé, v ekonomike zamŕza čoraz viac finančných zdrojov, v dôsledku čoho klesá ziskovosť podnikov. A, napokon, značný rozsah šedej ekonomiky tiež obmedzuje daňovú základňu. Úzka daňová základňa potom vyvoláva snahu o získanie príjmov zvyšovaním daňového zaťaženia.“Ako sa teda ukazuje, podľa názorov odborníkov, zvýšenie dane z pridanej hodnoty by nebol šťastný krok práve pre jeho ťažko vypočítateľné dôsledky na všetky vrstvy hospodárstva. Ak nami oslovení odborníci hovoria o potrebe širšej diskusie a prípravy týchto krokov, ich názor je v priamom rozpore so situáciou vlády SR. Tá totiž nemá času nazvyš, ak vezmeme do úvahy, že štátny rozpočet bude platiť od apríla. Bude preto zaujímavé sledovať, pre aký krok sa rozhodne po rokovaní o rizikách štátneho rozpočtu, ktoré sa očakávajú dnes a zajtra.

PETER VIŠVÁDER

© CPHR 1996 - 2000