CPHR V DENNEJ TLAČI

Celková platobná bilancia za január až apríl 1999 sa skončila s deficitom 1,1 mld. Sk. Aktívne saldo kapitálového a finančného účtu tak v tomto období nevykrylo vysoký deficit bežného účtu platobnej bilancie. V porovnaní s prvými tromi mesiacmi tohto roka, za ktoré bola celková bilancia v prebytku 1,7 mld. Sk, dosiahol prepad 2,9 mld. Sk. Príčinou tohto negatívneho vývoja bol aprílový nárast deficitu bežného účtu platobnej bilancie pri súčasnom poklese prebytku kapitálového a finančného účtu. Toľko hovoria strohé údaje, ktoré nedávno poskytla Národná banka Slovenska. „Na zodpovedné zhodnotenie vývoja platobnej bilancie za prvé štyri mesiace tohto roka ešte chýba časť oficiálnych údajov. Dá sa však identifikovať niekoľko faktorov, ktoré mali na tento vývoj vplyv,“ povedal nám na margo týchto údajov predseda Centra pre hospodársky rozvoj, nezávislý analytik a prognostik Ing. Eugen Jurzyca. „Zatiaľ čo ekonomika vyprodukovala štandardne vysoký
deficit bežného účtu, obmedzenie prílevu zahraničných investícií, redukcia poskytovania vládnych garancií a možno aj politicky zdôvodniteľný odlev kapitálu pôsobili smerom k znižovaniu prebytku na kapitálovom a finančnom účte.“ Súčasne sa však domnieva, že záporné saldo platobnej bilancie nemusí byť v podmienkach slovenskej ekonomiky negatívnym javom. Pri plávajúcom kurze sa totiž veľmi pravdepodobne prejaví schodok na finančnom a kapitálovom účte v znížení schodku bežného účtu. Inými, ľudovejšími slovami, ak do ekonomiky nepritečie zahraničný kapitál, nebude ani za čo zo zahraničia nakupovať tovary a služby. „Ak je štatistika týkajúca sa vývoja platobnej bilancie za prvé štyri mesiace tohto roka v niečom varujúca, tak je to trend v znižovaní prílevu priamych zahraničných investícií, ako najbežnejšieho krytia schodku jej bežného účtu. V prípade, že by došlo k jednoduchej a významnej náhrade tohto zdroja za krátkodobý kapitál či vládou garantované pôžičky na projekty s nejasnou ekonomickou budúcnosťou a jasnou politickou prítomnosťou, mohla by nasledovať destabilizácia ekonomiky. Mohlo by dôjsť k nepredpokladanému prehlbovaniu deficitu obchodnej bilancie, k zafixovaniu fiškálnych problémov, a tým aj k ohrozeniu vládnych stabilizačných zámerov. Na základe vývoja spomenutých parametrov slovenskej ekonomiky v roku 1999 je však skôr pravdepodobné, že z hľadiska stability bude naša ekonomika koncom roka v lepšej kondícii ako koncom roku 1998.“

Peter Višváder

© CPHR 1996 - 2000